Centrum

Pomalými krokmi som prechádzal cez centrum. Vedľa mňa bol stále Nero. Bolo tu strašne veľa ľudí. A to som nemal v láske. Obzeral som sa, všade boli ľudia. Všade bolo počuť hlasy, ktoré všetko prekrývali. Toto som nenávidel. Pomaly sme pokračovali ďalej a prebíjali sa cez davy ľudí. Všade bola zábava. Mladí ľudia a nikdy nekončiaca zábava. Toto fakt nebolo miesto pre mňa. Preto som sa začal držať viac pri stenách a ukrývať sa. V celku sa mi to darilo. Prudko som zastal a oprel sa o stenu jedného baru. Vytiahol Knihu Hriechov a znova začal čítať. Na tvári sa mi vykúzlil ten chladnokrvný úsmev ako vždy.

Nero si sadol vedľa mojej nohy. Konečne začalo byť trošku väčšie ticho. Konečne pokoj... pomyslel som si a hneď som to zakríkol. Z poza rohu sa objavilo veľa detí. Prevrátil som očami a ďalej čítal. Trvalo len okamih a predomnou sa objavil malý chlapec. Pane...môžem si pohladkať vaše psíka? položil mi ihneď otázku."Nie..." odpovedal som stručne a ani som naňho nepozrel. Prosím pane... prehováral ma. Zostal som ticho a len kývol hlavou. Už, už naťahoval ruku k Nerovi aby ho pohladkal. Keď zrazu Nero začal vrčať. Tiež naň nepozeral. Chlapec utiekol preč a zmizol za rohom.

"Ja viem Nero...nie je to tu bezpečné. Aspoň nie pre nás. Je tu priveľa. Dobrých...fuj.." povedal som a pozrel na Nera. Okamžite sa mi tiež pozrel do očí."Chvíľu tu vydržíme. Počkáme na Yuriku a budeme ju sledovať. Dúfam, že nás neuvidí." povedal som a na tvári sa mi vytvoril priateľský úsmev pri pomyslení na Yuriku. Vzdychol som si, pohladkal Nera po hlave. Vedel som, že Nerovi sa tu absolútne nepáči. Mohlo sa tu stať čokoľvek, ale vedel som, že Rád ma nemôže spoznať. Predsa len som vyzeral ako normálny človek. No nemohli na mňa zaútočiť, veď tu bolo fúru ľudí. Pri pomyslení, že by ma chceli prenasledovať som sa v duchu zasmial. Čítal si ďalej knihu a len tak bočným pohľadom sledoval, či neuvidím Yuriku. Z tajných zdrojov som vedel, že býva niekde tu. Nemohol som sa s ňou stretnúť. To by ma zlomilo. Ale potreboval som ju vidieť. Bol som ochotný preto urobiť čokoľvek.

Došla som na svojej motorke do centra a zaparkovala som ju, zložila som si okuliare a upravila som sa. Predsa len nie je veľmi dobré pokiaľ vyzeráte akoby Vás práve vypľul vysávač. Počúvala som známe gitarové skladby a sadla som si na lavičku. Braček... braček kde si? Zasmiala som sa pre seba, bolo samozrejmé že ma hľadá. To by nebol on, žeby ma niekde nechal.

V Madride sa mi žilo celkom fajn, bolo tu dobré jedlo a bola tu zábava. Avšak chýbal mi brat. Prehrábla som si rukou červené vlasy ,ktoré som nosila v spoločnosti rozpustené, a znova som si povzdychla. Žiadna práca... síce som opustila lovcov pred dlhou dobou ale... nudím sa... Pozriem sa na oblohu. Je to už dlhý čas že Otec...? Spýtam sa samej seba, aj keď viem že mi odpovie. Hmm... máš pravdu Šet... máš pravdu... je to dlhý čas kedy sme použili tvoje schopnosti... kedy nás lovili... Odpovie mi príjemný aj keď strašidelný hlas. Vedela som že zo Sutechom nebola veľká reč, stačilo mi že mi odpovedal.

Otočila som hlavu a povšimla som si povedomé čierne vlasy. Chino... Zdvihla som sa z lavičky a pomalým krokom som k nemu smerovala. Vyzerala som určite inak než ako si ma pamätá... a spomenie si vôbec? Kolovali mi v hlave otázky. Prišla som k nemu a pousmiala som sa. "Nezmenil si sa..." Pošepkala som do ticha.

Stále som čítal Knihu Hriechov. Zrazu som počul známy hlas. Pomaly som na ňu pozrel. Najprv som myslel, že to je len nejaké dievča, ktoré blúdi po meste. Nespoznal som ju. Ignoroval som ju a začal ďalej čítať. No potom niečo povedala. Ten sladký, tenký a tichý hlas sa proste nedal zabudnúť. Okamžite som sa na ňu pozrel. No výraz na tvári sa mi nezmenil. V duchu som však bol prekvapený."S-sestrička? Vyrástla si...už nie si to malé dievčatko, ktoré som poznal." povedal som."Rád ťa znova vidím. Poď sem..." roztiahol som ruky a objal ju. Usmial som sa, Nero sa len nečinne prizeral. Práve Yurika bola moja najväčšia slabina, ak by sa jej niečo stalo neodpustil by som si to. Knihu som dal do zadného vrecka. Usmial sa, teraz to bol už skutočný úsmev. Odtiahol som ju od seba a poprezeral si ju. Nero si Yuriku oňuchal, lebo vedel, že s týmto človekom sa ešte stretne a dosť často.

"Ch-chino...?" Vyhŕkla som zo seba a potom som sa usmiala a objala som ho tiež. "Kde si bol tie roky...? Vieš ako som sa bála ty hlupáčik? Vieš koľko kilometrov som kvôli tebe prešla?" Zasmiala som sa z chuti. Potom som sa pozrela ale na šakala. "Tvoj hmm...? Je krásny... ako sa volá...?" Spýtam sa potom keď sme sa od seba odtiahli.
"A aké to bolo...? Za celé tie roky čo si tu so mnou nebol... čo všetko sa stalo...?" Spýtam sa ho potom a pozriem sa mu do očí.

"To je Nero..." povedal som a snažil sa vyhnúť otázke, kde som bol."No tak všelijako. Bol sam tam, bol som tu. Trochu cestoval..." povedal som, keď ma konečne niečo napadlo. Pridal sa na Temnú stranu, zabíjal. Trochu viac, než bolo potrebné. Ničil, páru ľudí poslal na psychiatriu.. pokračoval v mojej hlave Anubis. Áno, áno...ďalej netreba pokračovať to už dobre viem a pamätám si to... odpovedal som Anubisovi.

Nero sa mi pritiahol viac k nohe."No bolo to fajn...a čo ty?" povedal som s úsmevom. O tom, že som na Temnej strane a všetky tie ostatné veci, že som vrah, násilník, sadista to som si nechal pre seba. O týchto veciach som musel tvrdo zapierať.

"Nero...? Pekné meno..." Pochválim ho a čupnem si k Nerovi. Braček, som špión... Usmejem sa pre seba, mala som totiž pocit že mi nehovorí všetko. "Ja...? Hľadala som ťa... a bola som za jednou osobou... z ktorou som sa vysporiadala... a potom sa zo mňa stala ochranka... ale je to všetko na dlho... a nemôžem to hovoriť len tak a hlavne nie tu... už nie som taká aká som bola...." Pozriem sa mu do očí. "Vieš kde je stará krčma...? Stretneme sa tam... tam ti všetko vysvetlím..." Poviem mu a potom kráčam k motorke. Nasadím si okuliare, nasadnem na motorku a zmiznem v diaľke preč.
(Presun)

Zamávam jej. Nevedel som, čo si o tom mám myslieť. Pf..no uvidíme. pomyslím si a zahľadím sa ako zmizla v diaľke."No poď Nero...ideme na naše staré známe miesto." povedal som a pomaly sme sa vydali do krčmy, Nero ako vždy mi verne bežal okolo nohy. Po chvíli sme zmizli za rohom a pokračovali ďalej.

/presun/

Vystoupil jsem z vlaku a vyrazil do centra. Prohlížel jsem si nové věci, kterých jsme v katedrále moc neměli, různé ty technologické serepetičky a hlavně módu mladých lidí. Noc moc. To by nezastavilo ani kuchyňský nůž, natož meč... pomyslel jsem si a pozoroval s úsměvem lidi, kteří otevírali pusu nad mým, rubíny zdobeným obouručákem.