Rozbořená krčma

Tak ako vždy som sedel práve vo vnútri zničenej krčmy. Bolo tu krásne ticho, občas nejaký ten zvuk, všetko, čo som potreboval. Stál som v strede miestnosti. Na tvári som mal vždy ten mierny úsmev, no vyzeral skôr chladnokrvne. Otvoril som Knihu Hriechov, ktorú som mal vždy zastrčenú vo vrecku vo svojich oblekových, čiernych nohaviciach. Mali na sebe jemné, biele prúžky spoločne mi ladili s lakovkami, ktoré som mal nablízkané, že by sa v nich človek mohol vidieť. Porozhliadol som sa a otvoril knižku. Začal pomaly čítať hriechy svojich obetí, to ma nikdy neprestalo baviť a vyžívať sa v tom.

Zrazu som začul ako sa niekto ku mne približoval. Bolo počuť ako sa labky dotýkali drevených parkiet, ktoré občas zavŕzgali. Pomaly vyšiel z tieňa. Iba som sa pozrel smerom od hluku a usmial sa. Bol to Nero, ktorý sa išiel trochu prejsť. Dal sa do podrepu a pohladal ho."Vzduch čistý?" povedal som a on ma len olízal. Zaklapol som knižku, dal ju do zadného vrecka nohavíc a ďalej hladkal Nera. Udržiaval som s ním očný kontakt.

Chino...šakalík môj maličký. ozval sa Anubis v mojej hlave. Jeho hlas znel tak ako vždy dunivo a temno. Hovoril dosť pomaly a ticho. Áno Anubis? Čo sa deje? odpovedal som mu a čakal čo mi povie. Sedíš tu už dlho, dlho. Nič nerobíš. A naposledy si niekoho zabil, myslím včera. To ti neodopieram, ten gang si to zaslúžil a pekne si si s nimi pohral. hovoril svojím zvyčajným tónom. No k téme Anubis...Čo mi tým chceš povedať? Áno aj ja si myslím, že ich bolo málo. Mal som aj lepšie úspechy za jeden deň, než len 15 malých "gansterov". povedal som pokojne a pomaly. Náš rozhovor bol vždy väčšinou dosť pokojný, niekedy až veľmi. Nie, nie..to nechcem povedať. Lenže stále sa skrývaš tu...nechcel si sa náhodou vydať za svojou sestrou? Tak už niečo rob...už ani s gangami to nie je také ako predtým, sú čoraz slabší a slabší. A hrať sa s nimi už nie je taká zábava sa len tak prizerať. povedal Anubis, trochu rýchlejšie, no stále to bolo pokojne. Máš pravdu Anubis, pekelnú pravdu. Tak ako vždy. Nie je to nuda mať vždy pravdu? povedal som trochu s posmechom. Anubis sa zasmial. Občas to tak býva..a teraz už bež! Nechcem ťa už vidieť, aby si len tak sedel! CHOĎ A NÁJDI JU UŽ KONEČNE! povedal výrazne. Anubis ma vždy vedel podporiť a vedel, čo som chcel.

Usmial som sa na Nera a povedal:"Tak Nero...ideme do mesta. Je čas nájsť Yuriku!" pokojne a motivačne. Stále ten chladnokrvný úsmev. Pomaly som sa postavil a pomalými krokmi som vychádzal z krčmy. Nero verne išiel okolo mojej nohy, občas sa na mňa pozrel. Netrvalo dlho a po chvíli sme opustili areál krčmy.

/presun/

Zastavila som na motorke pred krčmou a vošla som dnu. Sadla som si na stôl a čakala som na China. Ako mu to poviem...? Spýtala som sa samej seba. Hmm, čo takto "Prepáč braček ale bola som tak nahnevaná že som zlomila väz tvojej ex-priateľke a nechala som ju zožrať hyenam..." ? Povie mi zo smiechom Sutech. Veľmi vtipné... priam ma trhá od smiechu... Poviem ironicky. Začujem za sebou známy zvuk. "Risaad... zostaň tam... poviem ti kedy sa ukážeš fajn...?" Oslovím zviera a to zalezie niekde preč.

Dorazil som pomaly tu."Yuri? Sestrička moja...prečo sme museli prísť tu? Je to tu také temné.." snažil som sa hrať na nevinný. Nero začal vrčať pozrel som naňho. Žeby sme tu neboli sami? pomyslel som si a pozrel na Yuriku."Sestrička...niečo sa mi tu nezdá.." povedal som a pozeral sa okolo seba. Chytil som knihu, ktorá bola v zadnom vrecku. Očami som behal po areáli krčmy. Veď toto je moje miesto! Ja som tu skoro každý deň, a ako to, že o ňom vie ona? začínala ma chytať dilema.

"Ja... Chino je tu niečo čo sa ťa musím spýtať..." Poviem mu potichu a kusnem si do pery. "Počul si o... vraždách v Egypte...? O nekončiacich vraždách Lordov z Egypta...? O smrtiach viacerých nevinných ľudí vo svete....? A o Natashinej smrti...?" Spýtam sa ho pokojne a pozriem sa mu do očí. Potom pomaly zídem zo stola. "Počul si o žene ktorú nazývali Seteš...? Šet...?" Sledujem jeho reakcie ale ešte nič nehovorím.

"Čo, čo? Smrť? Lordi? Nataša...smrť?" zostal som zavalený otázkami. Niečo sa mi tu nezdalo ale aj naďalej som sa hral na hlúpeho."Čo mi tým chceš naznačiť?" povedal som a pozeral sa jej do očí. Nero stále viac vrčal. Niečo tu nebolo v poriadku a dával mi to v celku dosť najavo. Už som držal záložky v ruke ale stále za chrbtom, tak aby to nemohla vidieť. Čakal som, čo mi povie...

"... Som to ja..." Poviem mu pokojne a skloním hlavu. Z poza môjho chrbta na oboch vycerí zuby Risaad, urastený lev, no utíšim ho pohybom ruky aby nezreval. "Ja som Šet... a hľadajú ma už pár rokov..." Zatnem ruky v päsť. "Prepáč mi to ale... ale nemohla som sa pozerať nato ako si tá... tá osoba obtáča okolo prsta jedného človeka za druhým... a potom sa vo mne ozval on... a povedal mi čo robiť... " Roztriasla som sa no keď sa mi Risaad obtrel o nohu tak som sa upokojila. "Znenávidíš ma, viem to... ale musela som ti to povedať... " Pozriem sa mu do očí a čakám čo mi na to povie.

Len som nehybne pozeral. Nero sa hneď postavil predomňa a začal vrčať. Utíšil som ho a pozrel na Yuriku. Založku som založil spať do knižky. Nechal ju vo vrecku a ruku zvesil okolo seba. Pohladkal Nera."No? To je všetko? Ozval on?" povedal som a pozrel na Nera. Žeby bola jedna z nás? Nemožné! pomyslel som si."Povedz mi viac.." povedal som a pozrel na Yuriku. Mierne zdvihol obočie a neprerušoval pohľad.

"Sutech... ozval sa mi Sutech..." Preglgnem. "Povedal mi že mi nahradí rodinu ak budem robiť to čo mi káže... a nejak sme spolu začali vychádzať... popri svojej práci som ťa hľadala... a keď som ťa našla tak som sa skrývala a čakala som kedy ma nájdeš ty... myslela som si že sa toho ani nedožijem... idú po mne Egyptské úrady a polícia... aj keď nevedia ako presne vyzerám, hľadajú Šet... hľadajú mňa..." Poviem v rýchlosti. "Po poslednom čine som sa dostala niekde... neviem čo to bolo za miesto ale... prijali ma tam... ale vrátila som sa sem... po tomto rozhovore sa mienim znova stratiť z tvojho života takže po tebe nik nepôjde..." Poviem do ticha.

"No skús si to.. pf...ty jedna...trúbka! Nikdy nevieš za sebou očistiť stopy? Ách, jáj. Takto robiť hanbu svojmu bratovi?" povedal som bezkonkurenčne. Hladkal som Nera a ten sa ukľudňoval. Postavil som sa a Nero sa rozľahol pred moje nohy. Pozrel som naňho. Bol dosť unavený, no to mi nevadilo. Pozrel som na Yuriku založil ruky."To ťa nikto neučil ako zabíjať tak aby to nikto nezistil? Našou prácou je zabíjať najmä ticho.." povedal som. Aspoň ja som si to tak myslel. Roztiahol som ruky a čakal, čo povie...

"Ja nezanechávam stopy... vieš hyenam sa niekedy nezavďačíš... a piesok všetko neschová..." Poviem mu a pomaly k nemu prejdem bližšie. Risaad si sadne na zem a pozorne ma sleduje. Potom som sa pozrela na China. "Zdá sa... že toto je zbohom že braček...?" Pozriem sa mu do očí. "Mala by som odísť... " Poviem do ticha a skloním hlavu.

Roztrapatím jej vlasy."Chceš si to skúsiť? Po toľkých rokoch? Čo som ťa hľadal a sledoval? To veru nie..." poviem, zoberiem jej bradu a jemne ju vytiahnem aby sa mi pozrela do očí."Čo máš vždy s tým lúčením.." spýtam sa na rovinu a zjaví sa mi menší úsmev. Pozrel som sa jej do očí a Nero jemne zavrčal.

Kusnem si do pery. Potom sa mu ale vrhnem okolo krku a pevne ho objímem. "Keď... keď... ja som si nebola istá že... že ma prijmeš... bola som v tom že som... netvor..." Neplakala som ale mala som k tomu blízko. Sutech mi v duchu riadne vynadal.

Objímem ju tiež."Tak to sme dvaja. Hovor mi kľudne netvor." poviem a oddialím ju od seba."Ale svoju schopnosť ti neukážem. To je tajomstvo a na zábavu ju využívam len občas.." poviem a usmejem sa. Trochu sa zasmejem. Anubis mi niečo hovoril, že som si dobre počínal.

"Tvoju schopnosť...? Takže ty... tiež?" Pozriem sa naňho. "To sme teda podarená rodina..." Uškrniem sa na China. To že chcem nájsť niekoho kto by ma zbavil toho čím som... to mu nepoviem... aj tak sa to raz dozvie, len nie teraz... Potom ho sledujem. "A kto je tvojim druhým ja...?" Spýtam sa ho. Vďaka Sutechovy som ale cítila že na mňa doľahne o chvíľku únava. Preto som si pomaly sadla na zem, o chvíľku som si na tú zem ľahla a zaspala som. Risaad potom prešiel ku mne a odtiahol ma na deku ktorá bola v rohu miestnosti. Sledoval China a dával na mňa pozor.

Usmial som sa. To ti netreba vedieť.. Ách, do frasa s tým Sutechom, je všade! povedal Anubis. Znel trochu nahnevane. Čo sa deje Anubis? spýtal som sa zvedavo. Vážne som nevedel, čo sa vlastne medzi nimi stalo. Už pred miliónmi rokov som ho zosadil z jeho postu ja. Prebral manželku, potom sa to stalo moja matka. Zaujímavé...veľmi. No k téme. A od tej doby som si s ním nejako nesadol. Veľmi sa nemusíme... povedal Anubis už znova pokojne. Zasmial som sa. Takže medzi vami nebudú dobré vzťahy, no zvyknete si.. povedal som s drobným posmechom. To veru nie! Nechcem mať s ním nič...A je to moje božské slovo! Nechcem... povedal znovu nahnevane. Fajn, fajn.... dodal som.

Pozrel som na Yuriku ako zaspala. Sadol som si na jeden zo sudov. Nero prišiel ku mne a ja som ho začal hladkať. Nero začal vrčať asi sa mu Yurikina spoločnosť veľmi nepáčila. Ja som ho len utišoval a hladkal ďalej.

Pootvorila som oči a pozrela som sa na China. Vstávaj... mám pocit že v tvojom bratovi je niekto kto ma veľmi nemá rád... vstávaj Šet... Povie mi Sutech. Risaad spal a ja som sa posadila. "Prepáč... občas sa mi to stane..." Pošepkám do ticha a pousmejem sa na China. "Zdá sa že ma Nero veľmi nemusí.... že?" Spýtam sa China a zahľadím sa na šakala.

"To nevadí...nie len on nie je zvyknutý na spoločnosť, že?" poviem a pozriem sa na Nera. Ten ma oblízal a potom nespúšťal pohľad zo sestričky. Prišlo mi to v celku zábavné, ako ma chránil. No všetko s mierou."No ták, už prestaň..." poviem a začnem ho hladkať. Ucítil, že to myslím vážne tak s tým prestal. Sadol si na moje nohy a zahrieval ma.

Po chvíli som sa postavil. Usmial sa na Yuriku."Musím si ísť niečo vybaviť, fajn? Hneď som späť..." povedal som. Pomalými krokmi som zmizol v tieni spoločne s Nerom.

/presun/