Varila myšička kašičku.. zamumlala som si pre seba veselým no tichým hlasom. Momentálne som opatrne našlapovala na kovovej konštrukcii niekoľko metrov nad zemou. Ruky som mala rozpažené a bolo na mne vidieť že si z toho robím veľmi veľkú srandu. Tvár mi žiarila úsmevom, oči mi doslova svetieľkovali a mne znova tak trocha preskočilo. Trocha som sa pošmykla no vzápätí som to nejakým zázrakom uhrala na neopatrný, až takmer tanečný krok. Skončila som až na nejakej plošine a len som si to tu zvedavo poobzerala. Vyzeralo to opustene, staro.. proste najlepšie miesta na nehody. Už to bol nejaký čas čo som cítila prítomnosť ľudí, obyčajných a nevinných ľudí ktorý mi mali padnúť za obeť, moje myšlienky rozhodne neboli tak úplne čisté. Čo by to však bolo bez kúska srandy ? Zvedavo som sa naklonila z plošiny a pozrela som sa pod seba. Boli tam traja chalani ktorý, no nebola som si tak úplne istá čo robili, popravde mi to boli jedno. Bola som však trocha sklamaná, neboli moc pohľadný a tak sa o žiadnych fyzických hrátkach nedalo hovoriť. Na ze-le-nom vaj-dlí-čku.. dodala som s rozkošným úsmevom na tvári.. po tom som sa však zamyslela. Popravde som netušila či som použila dobré slová, bola to už veľmi stará pesnička a ja som naozaj nemala tušenie či som tie slová odhadla dobre. Znova som sa dostala do stavu naprostého zamyslenia. Zelenom? veľkom? hmm.. šepla som po španielsky s ruským prízvukom no nakoniec som len pokývala hlavou.
"Hej !! kto si ?" Ozvalo sa zrazu zdola a ja som sa len nechápavo pozrela ich smerom. Skúsla som si spodnú peru a len som vystrúhala vydesený výraz. Ups.. sikla som dosť nahlas na to, aby to počuli. Následne som sa zo streleným chichotom rozbehla rovnako nebezpečnou cestou späť, začali ma následovať no to som očakávala. Chcela som aby ma naháňali, už to bolo dlho, čo som sa s niekým nehrala na babu. Vbehla som do jednej z vedľajších miesntostí a len som sa stratila v tieni. Počula som ich dych, ich slová, chceli sa rozdeliť čím mi iba spravili ešte o kúsok väčšiu radosť než pred chvíľkou. Hra sa začala.. šepla som tak potichu, že som to sama sotva zaregistrovala a v očiach mi prebleskol tieň, niečo čierne, temné, niečo čo prebývalo hlboko vo mne.. Tartarus. Preplietla som sa cez nejaké haraburdie až som došla k dverám do garáže, vlastne boli otvorené a tak som vbehla tam, dala som si pri tom záležať na tom, aby ma jeden z nich zaregistroval. Ten sa pochopiteľne za mnou rozbehol a ešte stihol varovať svojich kumpánov o mojej pozícii. Prišlo mi to ako dobrý žart.. aj tak som ich mienila sundať po jednom. Ako som vstúpila do garáže, bola tam jedna dodávka ktorá mi však úplne stačila, bolo otvorené no klúčiky neboli nikde.. síce ma to trocha mrzelo ale na ručnú brzdu nikdy nikto klúčky nepotreboval. Keďže sa dodávka nachádzala na mierne šikmej ploche, bolo celkom pravdepodobné že nabere ako takú rýchlosť kým narazí do stĺpu pred ňou. Preto som len uvolnila ručnú brzdu a rýchlo som z nej vyskočila.. dodávka však ostala stáť na mieste a ja som hneď uvidela dôvod ! Bola to práve drevená lata ktorá sa používala na takéto prípady, stačilo ju odstrániť spred kolesa a dodávka by v momente začala ísť smer stĺp. Bolo to dosť o šťastí, možno to predsa len ten týpek prežije ale.. kto vie ? Vysunula som latu a len som sa schovala za jeden zo sudov ktorý bol neďaleko. Dodávka sa v momente rozbehla dopredu, v tom momente však z dverí vyšiel jeden z chlapíkov. Kým sa rozhliadol a zistil v akej situácii sa nachádza.. bolo neskoro, dodávka ho nabrala a prirazila ho o stĺb. Bol mŕtvy takmer okamžite no to som ešte k nemu stihla priskočiť, Vystúpila som na kapotu dodávky a jemne som zložila klobúk. Sakra.. blbé náhody.. odpočívaj v pokoji. šepla som zo šialeným úsmevom na čo som spatrila jeho dušu.. zapozerala som sa na ňu podivným pohľadom. V momente jeho dušu začala obklopovať čierna hmota ktorá ju následne vcucla.. bol počuť ešte neskutočne zúfalý výkrik. Výkrik ktorý lhodil mojim ušiam viac než ktorákoľvek hudba. To už tam ale pribehli oba jeho kamaráti. S hrôzou sa na mňa pozreli, hrôzu však vystriedal hnev a keďže som sa nechcela nechať chytiť.. začala som utekať ! Dohodli sa na jednoduchom pláne, jeden mal ísť priamo za mnou a nahnať ma hore na druhé podlažie ktoré, no ktoré nebolo tak úplne pokryté podlahou, preto tam bolo vidieť aj odtiaľto zdola. Druhý mal zatiaľ vyliezť priamo na neho a počkať tam na mňa. Ich plán bol clekom komický no mne úplne úžasne nahrával do karát. Bežala som z jedných dverí do druhých a jeden z nich ma následoval ako poslušný psíček. Ja som sa stále chichotala ako divá, sem tam som poskakovala, niekedy som miestnosťou iba pretancovala. Zastavila som sa až pri stroji, ktorý slúšil na drtenie šrotu, dreva či niečoho podobného.. nikdy som sa do nich moc nevyznala. Bola som zvedavá či je ešte pod prúdom a tak som stlačila tlačítko, teda gombík, no pre mňa boli obe veci rovnaké. Pekne to začalo drtiť no.. len vzduch. Podišla som k otvoru kam sa hádzali veci na drtenie a zvedavo som sa pozerala na mohutný mechanizmus ktorý by bol schopný zdemolovať čokoľvek, teda takmer čokoľvek. V momente sa mi zazdalo že sa niečo zalesklo na zemi, v skutočnosti som to však iba hrala. Dobre som vedela že je priamo za mnou jeden z chalanov a že sa po mne momentálne rozbehol. Tesne pred tým než po mne skočil som sa zohla a zobrala som zo zeme smietku nejakej kovovej súčiastky. Započula som však značné zvýšenie výkonu stroju a keď som videla čo sa stalo. Na tvári sa mi vykúzlil úsmev. Keď po mne ten chlapec skočil, vletel rovno do drtičky a mne tak uštedrila ďalšia z nešťastných "náhod" novú obeť, ktorú som poslala do priepaste tartarus. Dvaja dole.. oleee !! tretí ostáva, zasmiala som sa sama pre seba a v momente som zmizla na nejakých schodoch ktoré viedli na druhé podlažie. Keď som vstúpila na druhé podlažie, v momente som ho uvidela. Bol zúfalý, očividne počul posledný výkrik a zachrapčanie motora drtičky. Pravdepodobne zistil že už je tu sám. On si ma však všimol tiež, stála som priamo pred ním, neboli to ani štyri metre no medzi nami bola celkom nestabilná drevená kláda ktorá bola jedinou cestou ku mne, keby stúpil zle, spadol by priamo na drôty vedenia ktoré možno stále boli pod prúdom. Aj tak však neváhal a rozbehol sa, ja som znova hrala vydesený výraz keď v tom mu priamo do tváre vletel môj verný a nebojácny havran ! Pochopiteľne chudák chalan stratil rovnováhu a spadol.. a padal.. a dopadol priamo na drôty. K môjmu nepríjemnému prekvapeniu už pod prúdom neboli. K nehoráznemu šťastiu a extázii sa do nich však zamotal tak nešikovne, že sa mu okolo krku spravila niečo ako slučka a on odvisol.. úplne ako vo westernových filmoch !! mehehe.. chcípni bílá tváři !! zasmiala som sa nadšene .. bol už poslednou obeťou, aspoň pre tento krát. Poslednou dušou pre dnes ktorá opustila svet živých a stratila sa v nekonečnej temnote priepaste Tartarus. Ja som bola sama zo sebou nadmieru spokojná a tak som iba veselo odcupkala preč z tovární.
(presun)
Předmět: Továrny 
